Aké sú najčajstejšie príznaky depresie?

drprotect-radi-blog

Tento pojem nie je v súčasnosti žiadnou veľkou neznámou pre väčšinu ľudí. Podľa dostupných štatistík sa s ňou stretlo okolo troch percent obyvateľstva. V súčasnosti existujú viacerí ľudia, ktorí nejakú formu depresie porazili.

V odbore psychológie je depresiu možné definovať ako stav, ktorý je možno charakterizovať pocitmi ako napríklad smútok, hnev, skleslosť, avšak i mnohými ďalšími. Vo všeobecnosti ide o poruchu nálady, počas ktorej veľa ľudí prežíva aj trvalý pocit smútku alebo záujmu.

Môže ovplyvňovať myslenie a správanie, či dokonca spôsobiť rôzne emocionálne respektíve aj fyzické problémy. Ľudia trpiaci depresiou môžu mať problémy pri plnení každodenných záležitostí. Môže sa to vyvíjať až do bodu, v ktorom si títo ľudia môžu myslieť, že nestojí za to, aby žili.

Nielen z tohto dôvodu je dôležité, aby ľudia vyhľadali pomoc alebo tento problém začali riešiť. Depresia nie je žiadna slabosť, a preto sa nejde z nej „vyspať“. Každý človek trpiaci depresiou je jedinečný prípad.

To znamená, že každý sa lieči svojím vlastným spôsobom a rýchlosťou. Avšak je potrebné dodať, že ak človek cíti, že potrebuje pomoc, je potrebné ju vyhľadať, bez ohľadu na ešte stále pretrvávajúce predsudky v spoločnosti. Nie je totiž hanba si priznať, že ak daná osoba potrebuje pomoc, pretože možno práve to môže zachrániť jej život.

Príznaky

Je dobré mať na pamäti, že každý z nás je jedinečný, a práve preto sa príznaky môžu aj výrazne líšiť. 

Vo všeobecnosti avšak platí, že človek môže:

  • pociťovať pocity smútku, beznádeje, plačlivosti respektíve prázdnoty
  • trpieť výbuchmi hnevu, frustráciou či podráždenosťou aj z úplných maličkostí
  • stratiť záujem o bežné činnosti alebo koníčky
  • trpieť poruchami spánku; toto zahŕňa aj nespavosť alebo naopak príliš dlhý spánok
  • pociťovať, že aj tie najmenšie úlohy si vyžadujú až priam neskutočné úsilie, aby ich mohol človek splniť
  • mať zvýšenú alebo naopak zníženú chuť do jedla, takže môže buď priberať alebo naopak chudnúť
  • cítiť úzkosť, nepokoj alebo rozrušenie
  • mať spomalené reakcie respektíve reč, či pohyby tela
  • pociťovať bezcennosť alebo vinu
  • byť až príliš sústredený na minulé zlyhania a môže sa sebaobviňovať
  • mať problém s koncentráciou, pamäťou alebo rozhodovaním sa
  • trpieť samovražednými myšlienkami, či sa dokonca pokúsiť o samovraždu
  • mať nevysvetliteľné fyzické bolesti, príkladom toho môžu byť napríklad aj bolesti hlavy a aj chrbta

Druhy depresie 

Vo všeobecnosti existuje niekoľko rôznych delení depresie, ktoré súvisia najmä so závažnosťou ochorenia alebo príznakov. Avšak dalo by sa to vo všeobecnosti zhrnúť do dvoch hlavných skupín. 

Veľká depresívna porucha 

Ide o už závažnú formu depresie. Charakterizuje sa najmä pocitmi smútku, bezcennosti alebo beznádeje, ktoré nijakým spôsobom nemiznú. 

Pretrvávajúca depresívna porucha

Často sa prezýva aj PDD alebo aj dystýmia. Ide o miernejšiu, ale chronickú formu depresie. Pre ustanovenie diagnózy je nutné pozorovať príznaky po dobu minimálne dvoch rokov. Môže teda negatívne oplývať život a jej dopad môže byť hlavne kvôli jej dĺžke trvania ešte viac dramatický ako pri veľkej depresívnej poruche. 

Faktory 

Depresia môže vzniknúť ako reakcia na viaceré sociálne, psychologické alebo biologické podnety. V istých prípadoch môže hrať významnú úlohu aj genetická predispozícia. Faktom, ale je, že ľudia, ktorí zažili nepriaznivú životnú udalosť ako môže byť napríklad aj traumatická udalosť, majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku depresie. Práve tá môže viesť k ešte väčšiemu stresu, poruche či zhoršeniu životnej situácie. 

Komplikácie 

Ak je depresia neliečená následky môžu ovplyvniť nielen danú osobu postihnutou depresiou, avšak aj rodinu či kamarátov. Zvyčajne, ak je depresia neliečená, je obvyklé, že sa jej stav postupne zhoršuje. 

Niektoré komplikácie spojené s depresiou môžu byť napríklad:

  • nadmerná hmotnosť či obezita, ktorá vedie k cukrovke alebo k niektorým kardiovaskulárnym ochoreniam
  • bolesť alebo fyzické ochorenie 
  • úzkosť, sociálna fóbia alebo panické porucha
  • rodinné alebo pracovné konflikty
  • sociálna izolácia
  • samovražedné myšlienky, pokusy alebo aj samotná samovražda
  • sebapoškodzovanie

Liečba:

 Aj tu vo všeobecnosti platí, že jeden druh stálej liečby pre všetkých neexistuje. Niekomu pomáhajú viac terapie, iným lieky, prípadne alternatívne formy liečby. 

Lieky 

Táto forma liečby by mala byť už odporúčaná príslušným lekárom a taktiež požívaná pod lekárskym dohľadom. 

Najčastejšie predpisované lieky sú antidepresíva, lieky proti úzkosti alebo antipsychotické lieky. 

DrProtect_logo_prezentacia_1_1rr

Prihláste sa a odoberajte rady Dr.Protecta a získajte zľavu 5% hneď teraz.

#formular#

Antidepresíva 

Vo všeobecnosti nejde o takzvané stimulanciá. Bežne sa užívajú približne po dobu niekoľkých týždňov, mesiacov či rokov. Isté sú dokonca považované za „zlepšovače nálady“. Delia sa do piatich skupín. Každá z nich má iný mechanizmus účinku. Ich cieľom je napraviť nerovnováhu chemických látok v mozgu, ktoré sa nazývajú neurotransmitery. 

Antipsychotické lieky

Prezývajú sa aj neuroleptiká. Takéto lieky sú využívané, ak ide o liečbu psychologických porúch. Tieto ochorenia sa prejavujú najmä poruchami myslenia lebo vnímania. Príkladom tohto môžu byť aj bludy alebo halucinácie. 

Lieky proti úzkosti 

Často a predpisujú najmä pri nespavosti alebo pocitoch nepokoja. Tieto lieky by sa však nemali užívať dlhodobo, nakoľko môžu byť príčinou vzniku závislosti. 

Hoci sú lieky účinným nástrojom v boji proti depresií, nemusia vždy a každému zaberať. Niekedy sa môže dostaviť účinok už po krátkej dobe, v inom prípade po až dvoch týždňoch užívanie. Niekedy avšak nemusia zaberať vôbec. Práve z tohto dôvodu je dobré liečbu liekmi konzultovať s lekárom. 

Psychoterapia 

Rozhovor s odborníkom nemôže uškodiť nikomu. Dokonca ani, ak netrpíte depresiou je odporúčané navštíviť terapeuta. Práve on môže byť tou osobou, ktorá dokáže pomôcť s osvojením si viacerých techník ako sa vyrovnať s nepriaznivými či negatívnymi pocitmi. Ďalšou alternatívou je aj rodinná alebo aj skupinová terapia. 

Svetelná terapia 

Biele svetlo môže disponovať schopnosťou lepšie regulovať náladu a dokonca zlepšiť príznaky. Taktiež sa pomocou týchto dávok bieleho svetla dá liečiť aj v súčasnosti nazývaná hlavná depresívna porucha so sezónnym charakterom. 

Alternatívne terapie 

Ďalšou možnosťou môže byť aj akupunktúra alebo meditácia. Rovnako môže ísť aj o niektoré bylinné doplnky. Avšak v tomto prípade je dôležité mať na pamäti, že niektoré doplnky môžu v kombinácií s liekmi depresiu ešte zhoršiť, preto je nutné tento krok vopred prebrať s lekárom. 

Selfcare a cvičenie

Naučiť sa povedať nie a poznať svoje hranice je jeden z kľúčových dôvodov, ako sa zbytočne nepreťažovať. Takisto je dôležité mať dostatok spánku, jesť vyvážené a vyvarovať sa zbytočnému stresu. Osoba môže skúsiť nové veci, nájsť nové koníčky alebo vykročiť so svojej komfortnej zóny s pozitívnymi myšlienkami. Ďalšou užitočnou aktivitou je aj cvičenie, ktoré je odporúčané v rozsahu minimálne troch hodín počas týždňa.

drprotect-odporuca-blog